Cinque Terre za jeden deň z Pisy: Farebné dedinky, meškajúce vlaky a deň, na ktorý nezabudnem.

Po niekoľkých dňoch strávených v Pise som si naplánoval jednodňový výlet do jednej z najfotogenickejších oblastí Talianska – Cinque Terre. Už dlho som chcel vidieť farebné domčeky nalepené na útesoch, prejsť sa úzkymi uličkami rybárskych dediniek a aspoň na chvíľu zažiť atmosféru Ligúrskeho pobrežia.

Ako sa však ukázalo, tento deň neprebiehal úplne podľa plánu. No napriek tomu sa z neho stal jeden z najkrajších zážitkov celej cesty.

Ranný presun z Pisy do La Spezie

Skoro ráno som sa vybral na železničnú stanicu v Pise a nasadol na vlak smerujúci do La Spezie, ktorá slúži ako hlavná vstupná brána do Cinque Terre. Lístok na vlak si vieš kúpiť v automate priamo na vlakovej stanici alebo online na oficiálnej stránke TU. Spiatočný lístok ma vyšiel 16,80€.

Po príchode do La Spezia som si kúpil celodenný lístok na vlak spolu s povolením na turistické chodníky. Sú tu 3 automaty na kúpu týchto lístkov, tvoria sa tu rady, takže je potrebná trpezlivosť. Čo sa týka samotných lístkov je tu pani, ktorá vám s tým pomôže a poradí. Takýto lístok ma vyšiel asi 25€. Pôvodne som mal veľké plány absolvovať časť presunov trajektom, pretože pohľad na dedinky z mora patrí podľa mnohých k tomu najkrajšiemu, čo Cinque Terre ponúka.

Žiaľ, trajekty v ten deň nepremávali. More bolo rozbúrené, vlny príliš veľké a všetky spoje boli zrušené. Musím priznať, že ma to dosť sklamalo. Na druhej strane, počasie si pri cestovaní jednoducho nenaplánujeme a niektoré veci musíme len prijať také, aké sú.

Tak som sa zmieril s tým, že tento deň strávim výlučne vo vlakoch a pešibusom.

Riomaggiore – prvé stretnutie s Cinque Terre

Prvou zastávkou bolo Riomaggiore. A bola to láska na prvý pohľad. Farebné domčeky postavené tesne vedľa seba, malé schodiská, úzke uličky a vôňa mora vytvárali presne tú atmosféru, ktorú som si predstavoval. Nechal som mapu schovanú vo vrecku a jednoducho som sa túlal.

Niekoľkokrát som sa úplne stratil v spleti uličiek a schodísk, ale práve vďaka tomu som objavil množstvo krásnych zákutí, ktoré by som inak minul.

Pri hľadaní čo najlepšieho miesta na fotografiu som dokonca nevedomky vliezol niekomu do záhradky. Našťastie to majiteľ zobral s úsmevom a ja som si uvedomil, že niekedy honba za ideálnym záberom dokáže človeka zaviesť na celkom nečakané miesta.

Meškajúce vlaky a zmena plánov

Pôvodný plán bol navštíviť všetkých päť dediniek. Realita však bola trochu iná. Vlaky začali postupne naberať meškania a intervaly medzi spojmi sa predlžovali. Aby som zbytočne nestrácal čas čakaním na staniciach, rozhodol som sa urobiť kompromis. Manarolu a Cornigliu som tentoraz vynechal.

Samozrejme, trochu ma to mrzelo, ale zároveň som si povedal, že aspoň budem mať dôvod sa do Cinque Terre ešte niekedy vrátiť.

Vernazza – obed v jednej z najkrajších dediniek Talianska

Ďalšou zastávkou bola Vernazza. A úprimne, ak by som si mal vybrať len jednu dedinku z celého Cinque Terre, pravdepodobne by to bola práve ona. Malý prístav, pastelové fasády domov, rybárske loďky a príjemná atmosféra vytvárali miesto, kde sa človeku vôbec nechce odísť. Opäť som sa bez cieľa túlal uličkami, zastavoval sa na vyhliadkach a nasával atmosféru. Na obed som si sadol do jednej z miestnych reštaurácií a doprial si oddych s výhľadom na more. Nikdy som nepatril medzi ľudí, ktorí dokážu celé hodiny sedieť na jednom mieste, ale vo Vernazze by som si vedel predstaviť stráviť pokojne celý deň.

Monterosso al Mare – pokojné zakončenie dňa

Poslednou zastávkou bolo Monterosso al Mare. V porovnaní s ostatnými dedinkami pôsobí oveľa priestrannejšie a uvoľnenejšie. Nachádza sa tu aj väčšia pláž a promenáda, vďaka čomu má trochu odlišnú atmosféru. Prechádzal som sa popri pobreží, užíval si posledné výhľady na Ligúrske more a postupne si uvedomoval, že tento deň sa blíži ku koncu. Pred odchodom som si doprial ešte večeru v miestnej talianskej reštaurácii a pomaly sa presunul späť na železničnú stanicu.

Návrat do Pisy, na ktorý len tak nezabudnem

Vlakom som sa vrátil do La Spezie, odkiaľ ma čakal posledný spoj do Pisy. Lenže práve tam prišlo najväčšie prekvapenie celého dňa. Odchod vlaku sa neustále posúval a nakoniec som sa dozvedel, že doprava je ochromená po tom, čo niekto skočil pod vlak. Spoj do Pisy nakoniec meškal viac ako štyri hodiny. Po celom dni na nohách, množstve presunov a čakaní na stanici som už bol úplne vyčerpaný.

Na ubytovanie v Pise som dorazil až okolo polnoci, unavený, rozbitý a s pocitom, že potrebujem aspoň dvanásť hodín spánku. Ale keď sa dnes spätne pozriem na fotografie z Riomaggiore, Vernazzy a Monterossa, viem, že by som tento deň nemenil. Aj napriek nepriaznivým udalostiam stál za to.

Cinque Terre je jednoducho nádherné miesto. Miesto, ktoré síce nie vždy ukáže svoju najlepšiu tvár, ale keď sa mu človek prispôsobí a nechá veci plynúť, odmení sa mu zážitkami, na ktoré bude ešte dlho spomínať. Návštevu Cinque Terre si ešte určite zopakujem, pretože ju plánujem absolvovať na trajektoch a užiť si tie nádherné výhľady, ktoré sa mi pri prvej návšteve nepodarilo absolvovať.

Pre viac informácií zo sveta cestovania ma nezabudni sledovať na mojom instagrame TU.